Program, číta ho niekto?
Na mítingu v jednom okresnom meste, som s mikrofónom v ruke poprosil občanov, aby sa nedali pomýliť rétorikou o dobrej ľavici a zlej pravici, či sociálnom a nesociálnom štáte a nebodaj vtiahnuť do účelovej hry s maďarskou kartou. Prečo? Preto, lebo v týchto voľbách ide predsa o niečo iné.
Dôležité je, aby sme sa nedali nachytať hrou na slepú babu. Ide o to, aby sme sa konečne pozreli na veci tak, aké skutočne sú. V nasledujúcich voľbách vôbec nejde o to, či tu bude vládnuť ľavica alebo pravica. Podľa môjho názoru tu ide o to, či tu bude pokračovať „vláda“ pozostávajúca z niekoľkých silných finančných skupín, ktoré si privlastnili štát. Vyciciavajú ho až do špiku kostí, ohlupujú nás všetkých a hádžu nám ohlodané kosti, čomu hovoria sociálny štát. Dokonca to vyzerá tak, že si zabezpečili pre seba beztrestnosť.
Otázka vo voľbách znie, či chceme tento nebezpečný experiment zastaviť, či chceme aby v novodobej histórií Slovenska vznikla Grécka odysea slovenským smerom. V zastupiteľskej demokracii musia politici, ak chcú byť občanmi zvolení, dodať ponuku v podobe politického programu, po ktorom je dopyt. Politický program by nemal byť marketingovým produktom, ktorý krátkodobo uvedie voličov do vytrženia a následne z nich urobí dlhodobú závislosť na „silnom štáte“, rozvráti hodnoty a oberie občana o sebaúctu. Politická strana so svojím programom nesmie pôsobiť ako obchodník s ohnivou vodou medzi indiánmi. Programom sa politická strana zaväzuje voči voličovi realizáciou konkrétnych aktivít.
Ale pozor! Politik môže získavať moc tak, že ľuďom sľúbi, že im rozdá peniaze a dávky. Inými slovami, politik si priamo kupuje svoje zvolenie resp. znovuzvolenie. Na tomto systéme je mimoriadne zábavné a súčasne zvrhlé, že politik svoje sľuby neplatí z vlastného vrecka, ale zo štátneho rozpočtu. A štát nemá iné peniaze ako tie, ktoré vyberie od ľudí, alebo si môže požičať, dlh v konečnom dôsledku zase zaplatia voliči. Ak teda nejaký šikovný demagóg voličom sľubuje dávky a 13. dôchodky, vlastne im hovorí toto: „Milí občania, zvoľte ma a ja vám rozdám darčeky, ktoré si vy sami zaplatíte.“ Niekto tomu hovorí silný sociálny štát, klasici ako Alexis de Tocqueville alebo Frederic Bastiat tomu hovorili parazitický štát, kde sa všetci snažia žiť na úkor všetkých ostatných.
Alexis de Tocqueville v 19. storočí vyslovil myšlienku, ktorá sa úžasne hodí na súčasné Slovensko. Podľa neho demokracia pretrvá, pokiaľ politici neprídu nato, že si môžu kupovať voličov za peniaze iných voličov. Keď politici zistia, že chudobnejších 51% voličov si môžu kúpiť prostredníctvom sľubu, že okradnú 49% bohatších voličov, demokracia zdegeneruje. Záverom môjho článku, ako kandidát za poslanca do NR SR za SDKÚ-DS, dovolím si poprosiť občanov, aby aj vo víre každodenných povinností si našli čas a oboznámili sa s programom reálnych politických strán.
Zvážte prosím, reálnosť volebných programov, skúste sa vrátiť spomienkami dozadu, kto čo Vám sľúbil v minulosti a čo dokázal. Ak si nájdete len trošku času na oboznámenie sa s programom SDKÚ-DS a pôjdete 10.marca voliť, nemám obavu, že demokracia na Slovensku zdegeneruje.
Ing. Jaroslav Regec, poslanec Prešovského samosprávneho kraja, kandidát na poslanca NR SR za stranu SDKÚ číslo 60.
Dátum: 1. March 2012 | Zdieľaj na Facebooku
|
Rubrika: Voľby | Komentárov v diskusii: 2
