Jednou z tém, ktorá sa v samosprávnych krajoch a väčších mestách často skloňuje je téma regionálneho rozvoja a regionálnej politiky. Súvisí to pravdepodobne s tým, že regionálny rozvoj a vyrovnávanie medzi regionálnych rozdielov je jednou zo základných funkcií samosprávneho kraja. Je takmer samozrejmé, že keď sa hovorí o regionálnom rozvoji, prijíma sa predpoklad, že ide v prvom rade o ekonomický regionálny rozvoj.
Definovať pojem regionálny rozvoj v celej jeho zložitosti je pomerne zložité. Regionálny rozvoj podobne ako každá ľudská činnosť sa realizuje v určitom čase a určitom priestore, ktorý ho formuje. Toto formovanie vychádza zo špecifických podmienok a vlastností tohto priestoru, ktorými sa odlišuje od svojho okolia.
Definíciu pojmu regionálny rozvoj definuje zákon 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja. Faktom však je, že pretrvávajú veľké rozdiely medzi jednotlivými slovenskými regiónmi. Je to jasným dôkazom toho, že doterajšia politika vyrovnávania regionálnych rozdielov bola malo účinná.
Množstvo aktivít a ich financovanie sa schovalo za vyrovnávanie rozdielov v regióne, pričom značná časť finančných aktivít nedosiahla požadovaný výsledok. Chyba je aj v tom, že sa spätne dopad finančných aktivít dôsledne neanalyzoval. Podľa mnohých aj načo a prečo, keď dôležité je hlavne to, že nejaké peniažky do regiónu došli a naši „chlapci“ si prídu na svoje.
Mnoho krát na zasadnutiach zastupiteľstva samosprávneho celku, oficiálnych a neoficiálnych rozhovoroch so zodpovednými, či pozorne načúvajúc vyhlásenia politikov na všetkých úrovniach nadobúdam pocit, že pojem „regionálny rozvoj“ mi pripomína slovo, ktoré nič neobsahuje. Kto vysloví slová „regionálny rozvoj“ nič nepomenuje, ale si prisvojuje všetky dobré predsavzatia tohto sveta. Regionálny rozvoj sa stal pre mnohých volených zástupcov len prázdnym pojmom a stále viac ho používajú ti, ktorý mu ani nerozumejú.
Základným predpokladom realizácie zmyslu plného regionálneho rozvoja je jeho kompetentné plánovanie. Pod plánovaním rozumiem činnosť k ovplyvňovaniu budúcich dejov tak, aby sme dosiahli vopred stanovené ciele. Každé plánovanie by malo v sebe taktiež obsahovať zabudovaný systém spätných väzieb. Takýto plán, by mal byť reálny, flexibilný, transparentný, vyjadrovať spoločný postup, má byť monitorovateľný a hodnotiteľný.
Plán regionálneho rozvoja, strategický plán, či iné formy plánovania regionálneho rozvoja majú slúžiť pre miestne zložky samosprávy ako programový dokument, pre politické strany na prípravu volebného programu, pre podnikateľskú sféru plní garančnú funkciu, pre vyššiu úroveň štátnej správy môže slúžiť na prejednávanie o účasti štátu na rozvoji mesta. Je tomu tak aj v skutočnosti? Mnohokrát nie ! Územné plány miest a obcí vypracované za nemalé finančné prostriedky, po zmene vedenia samosprávy, či pod tlakom rôznych záujmov sa menia úsmevné čítanie. Mám za to, že územný plán či plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja ako strategické dokumenty sa majú rešpektovať pre systémový rozvoj územia a za flexibilitu sa nesmie skrývať záujem úzkej skupiny ľudí.
Ing. Jaroslav Regec, poslanec Prešovského samosprávneho kraja
