SNINAonline.sk

Azerbajdžanca Ašota Mkrtyčeva odsúdili dnes na hlavnom pojednávaní Okresného súdu v Prešove za vydieranie a marenie spravodlivosti na štyri roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený sa proti rozsudku hneď na mieste odvolal. Prokurátor si ponechal lehotu na rozmyslenie.

Ašot M. už bol odsúdený na 20 rokov za vraždu podnikateľa Františka Galandu. Tento rozsudok ešte nie je právoplatný. Súd z dôvodu procesnej chyby zrušil pôvodné rozhodnutie a prípad vrátil na prvostupňový súd a nariadil opätovné vypočutie niektorých svedkov. Objednávateľom vraždy Galandu bol údajne Ašot M., ktorý taktiež obchodoval so zbraňami.

Galandu zavraždili 19. augusta 2002 vo vchode jeho domu v Snine dvadsiatimi ranami zo samopalu Škorpion, ktorý vrah zanechal na mieste činu a posypal korením. Vyšetrovateľom ani súdu sa nepodarilo vypátrať vraha.

Ašot M. prišiel na Slovensko v roku 1995. Slovenské občianstvo získal sobášom so slovenskou občiankou. Trvalý pobyt mal v Bratislave ale zdržiaval sa prevažne v Snine. Ašot M. bol v roku 2002 stíhaný ako hlava organizovanej zločineckej skupiny za rozsiahle daňové podvody. Založil firmu Verus s.r.o. s licenciou na obchodovanie s vojenským materiálom. Neskôr mu licencia nebola obnovená.

Štátna veterinárna a potravinová správa vykonala kontrolu v slovenskýh hypermarketoch a zistila viac ako 100 nedostatkov. Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy bol najvyšší počet nedostatkov zistený v obchodoch reťazca Billa (47), po ktorom nasledovali Tesco (36), Hypernova – Ahold (35), Coop Jednota (29), Kaufland (26), Metro (10), Balla (10), Lidl (3) a Carrefour (1).

Najzávažnejším nedostatkom bolo prebaľovanie hydinového mäsa v nočných hodinách a jeho umiestňovanie v oddelení rýchleho občerstvenia za účelom grilovania. Podľa šéfa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR išlo o solenie a korenenie mäsa po záruke a jeho následné grilovanie v jednom z obchodov reťazca Billa.

Občania obce Ulič požiadali petíciou o verejné zhromaždenie, ktoré sa má uskutočniť 8. februára. Petíciu podpísalo 197 ľudí, obec má 793 voličov. „Rozpočet obce na rok 2010 nebol, tak ako po minulé roky, zverejnený na verejne prístupnom mieste. Rovnako ani odpočet čerpania rozpočtu za rok 2009, ako aj za predchádzajúce roky. Nevieme nič o zadlženosti obce, o odpredaji a prenájme obecného majetku, činnosti ubytovacieho zariadenia, chránenej dielne, prevádzkárne, využití traktorov. Nevieme o čase verejných zasadnutí obecného zastupiteľstva. Nie sú zverejnené zápisnice z rokovaní obecného zastupiteľstva, ani výpis uznesení obecného zastupiteľstva,“ uvádza sa okrem iného v petícii.

Občania pripomínajú starostovi obce Jánovi Holinkovi volebný sľub z roku 2002, že bude pravidelne informovať občanov o činnosti a plánoch obecného úradu na verejných schôdzach a prostredníctvom káblovej televízie. Starosta obce Ján Holinka (SDKÚ) si myslí, že petícia je osobnou iniciatívou niekdajšieho starostu obce Ing. Jozefa Repku. „Za sedem rokov sme na obecnom úrade nezaevidovali ani jednu pripomienku zo strany občanov. Ľudia sú informovaní o dianí v obci, pretože vydávame obecné noviny a informujeme aj na verejných úradných tabuliach,“ tvrdí Ján Holinka.

Za chybný krok považuje hlavný kontrolór mesta Snina Pavol Marinič skutočnosť, že sninská samospráva poverila základné školy komplexnou problematikou spracovania a podávania žiadostí o nenávratné finančné prostriedky z eurofondov bez poskytnutia náležitej súčinnosti a predbežnej kontroly. Konštatuje to v správe o výsledkoch kontrolnej činnosti vypracovanej k 28. januáru, ktorá bola predložená na rokovanie poslancom mestského zastupiteľstva na ich ostatnom zasadnutí.

K tomuto tvrdeniu dospel hlavný kontrolór po vykonaní kontroly zameranej na zúčtovanie poskytnutých kapitálových prostriedkov určených na spracovanie projektovej dokumentácie na základných školách v zriaďovateľskej pôsobnostimesta. Ako príklad uvádza nezvládnutie postupov pri podávaní projektu na ZŠ Budovateľská. „Nevhodné zmluvné podmienky tam vyústili do finančne nezabezpečeného záväzku vo výške 20 640 eur,“ uvádza Marinič.

Základná škola Budovateľská sa v roku 2008 uchádzala o financie na rekonštrukciu budovy s projektom za 32 904 eur, no neuspela. Následne sa rozhodla prepracovať projektovú dokumentáciu za ďalších 6 521 eur. Po podaní druhej žiadosti bol projekt vyhodnotený ako úspešný. Škola v rámci oprávnených nákladov získala z eurofondov na projektovú dokumentáciu 12 146 eur a z rozpočtu mesta kapitálové prostriedky vo výške 6 638 eur. „Keďže ako oprávnený náklad na projekt bola priznaná suma 12 146 eur a ďalších 6 638 eur poskytlo mesto, bez finančného krytia naďalej ostáva 20 640 eur. Uvedený záväzok škola v rámci svojich rozpočtových možností nebude schopná uhradiť, preto je nevyhnutné uvažovať s jeho riešenímv rámci rozpočtumesta,“ konštatoval v správe Marinič.
Podľa informácie hovorkyne mestského úradu Anny Brečkovej táto suma bude pravdepodobne uhradená z rozpočtu mesta po schválení v mestskom
zastupiteľstve.
Zdroj: Podvihorlatské noviny